Asi každý niekedy počul o odboroch. Menej známym pojmom je potom kolektívna zmluva, ktorú uzatvárajú odborové organizácie so zamestnávateľmi. Cieľom tejto zmluvy je pritom úprava pracovných podmienok zamestnancov a hájenie ich práv. Ako vôbec funguje kolektívna zmluva a ako je upravená zákonníkom práce?
Čo je kolektívna zmluva
Pojmom kolektívna zmluva označujeme zmluvu upravujúcu práva zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch. Kolektívna zmluva je dvojstranné pracovnoprávne rokovanie, uzatvára sa medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom. Odbory tu vystupujú ako zástupcovia z radov zamestnancov. Právo uzavrieť kolektívnu zmluvu majú totiž výhradne odborové organizácie, a to aj za tých zamestnancov, ktorí nie sú odborovo organizovaní.
Obsah kolektívnej zmluvy sa najčastejšie týka platových podmienok a dlhšej dovolenky. Riešia sa v nej ale aj ďalšie záležitosti, napríklad:
lepšie pracovné podmienky zamestnancov (hygiena a bezpečnosť v pracovnom prostredí),
pracovný čas a úprava nadčasových hodín,
možnosti ukončenia pracovných pomerov (práva a nároky zamestnancov),
zodpovedajúce mzdové ohodnotenie,
spôsob vyplácania odmeny,
ubytovanie pracovníkov,
prekážky v práci.
Hoci v kolektívnej zmluve nevystupujú ako jedna zo zmluvných strán zamestnanci, ktorých sa týka, musia byť s jej obsahom oboznámení (a to najneskôr do 15 dní od jej uzavretia). Zamestnávateľ má povinnosť sprístupniť túto zmluvu všetkým svojim zamestnancom.
Kolektívna zmluva: zákonník práce
Hoci kolektívna zmluva môže upraviť niektoré práva a povinnosti odlišne od Zákonníka práce, musí ho za všetkých okolností rešpektovať. V praxi si to možno predstaviť tak, že čo nie je zákonom zakázané, je dovolené. Do kolektívnej zmluvy nesmie byť zanesená:
dojednania, ktoré zamestnancom ukladajú nové povinnosti,
dojednania, ktoré skracujú práva zamestnancov stanovené zákonníkom práce.
O náležitostiach, podmienkach a pravidlách kolektívnych zmlúv možno dohľadať podrobné informácie v zákone č. 262/2006 Zb., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa kolektívne zmluvy vždy uzatvárajú.
Druhy kolektívnych zmlúv
Zákonník práce rozlišuje dva druhy kolektívnych zmlúv:
podnikové kolektívne zmluvy – uzatvárajú sa medzi zamestnávateľom/zamestnávateľmi a odborovou organizáciou u neho / u nich pôsobiacou,
kolektívne zmluvy vyššieho stupňa (rezortné) – uzatvárajú sa medzi organizáciou zamestnávateľov / organizáciami zamestnávateľov a odborovou organizáciou.
V prípade podnikovej kolektívnej zmluvy nemožno upraviť práva a povinnosti zamestnancov v nižšom rozsahu, než ako je všetko upravené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
Pokiaľ u zamestnávateľa vystupuje viacero odborových organizácií, musí uzavrieť kolektívnu zmluvu s každou z nich zvlášť. Ďalej platí, že odborové organizácie vystupujú a rokujú s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa nedohodnú medzi sebou a so zamestnávateľom inak.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa má často vplyv na celé dané pracovné odvetvie. Bežne sa s tým možno stretnúť napríklad v poľnohospodárstve, školstve či zdravotníctve.
Odbory a kolektívne vyjednávanie
Odbory predstavujú právnické osoby vo forme združenia. Sú tvorené zamestnancami z daného pracovného odvetvia, ktorí zastupujú ostatných zamestnancov. Komunikujú so zamestnávateľmi a ich úlohou je dojednávanie lepších pracovných podmienok. Jednou z hlavných výsad odborových organizácií je práve kolektívne vyjednávanie, ktoré vedie k uzavretiu kolektívnej zmluvy.
Než dôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy, musí jedna zo zmluvných strán (zamestnávateľ alebo odbory) podať druhej zmluvnej strane návrh. Druhá strana má potom 7 pracovných dní na to, aby sa k návrhu písomne vyjadrila. Ak s ním nesúhlasí, musí uviesť konkrétne dôvody odmietnutých bodov.
Minimálna mzda je pre všetkých zamestnancov rovnaká. Ako sa vyvíjala a kde si stojíme oproti iným štátom EÚ?Prečítajte si tiež:
Minimálna mzda je pre všetkých zamestnancov rovnaká. Ako sa vyvíjala a kde si stojíme oproti iným štátom EÚ?
Potom môže prebehnúť osobné konanie, na ktorom sa dohovára obsah kolektívnej zmluvy. Z jednotlivých rokovaní sa odporúča robiť zápisy. Vďaka tomu budú mať zmluvné strany lepší prehľad o tom, na akých bodoch sa zhodli a pri ktorých ešte trvá otvorená diskusia. Postupne potom môžu dochádzať k vzájomnej zhode pri jednotlivých bodoch. Výsledkom úspešného vyjednávania je kolektívna zmluva.
Kolektívne vyjednávanie podlieha v Českej republike zákonu o kolektívnom vyjednávaní (zákon č. 2/1991 Zb.). Ďalej majú odbory právo na:
informácie,
prerokovanie,
kontrolu,
spolurozhodovanie.
Odborové organizácie sú úplne nezávislé od štátu a ich počet nie je nijako obmedzený. Všetky novo vznikajúce odbory musia byť vždy nahlásené Ministerstvu vnútra. Sú súčasťou Verejných registrov, možno ich hľadať napríklad na or.justice.cz.Kolektívnu zmluvu je možné uzavrieť na dobu určitú aj neurčitú. Navyše sa dá uzavrieť aj spätne a ako väčšina iných zmlúv sa dá aj vypovedať. K vypovedaniu kolektívnej zmluvy môže dôjsť najneskôr 6 mesiacov po jej uzavretí. Výpovedná doba je minimálne 6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po mesiaci, keď bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
